Dilema môže ale nastať aj z iného hľadiska: s ktorým stromčekom chránime viac prírodu, keď kúpime umelý alebo živý stromček? Na túto otázku sa pokúsime odpovedať nižšie.
Otázkou sa zaoberala jedna kanadská poradenská spoločnosť – Ellipsos, ktorá v roku 2009 vypracovala odpoveď pomocou metódy životného cyklu (Life-Cycle Assessment). Základom tejto metódy je meranie vplyvu životného prostredia daného výrobku alebo služby, od výroby surovín, cez použitie, až po spracovanie už ako odpad. Metóda životného cyklu, teda zahrňuje aj získavanie a spracovanie surovín, výrobný proces, prepravu, distribúciu a (viacnásobné) použitie. Na koniec aj to, ako spracujeme odpad, teda pokiaľ to je možné.
Pri tomto modely, ktorý sa nachádza v štúdii, ako základ sa zobral 210 cm vysoký strom, ktorý v domácnostiach v Montreale, považujú za normu pre vianočnú výzdobu. Vzhľadom na „výrobu”, pri živých stromčekoch sa počítalo tak, že sa vyrúbu v okruhu 150 km od Montrealu a umelý stromček bude dovezený loďou z Číny a prepravovaný vlakom do Kanady. V prípade umelého stromčeka sa počítalo s využiteľnosťou 6 rokov (v Severnej Amerike používajú priemere po takúto dlhú dobu jeden umelý stromček). Pre lepšiu porovnateľnosť, účinky ozdôb a svetiel na stromčeku sa nezapočítali do výskumu.
Vzhľadom na výsledky môžeme konštatovať, že umelý stromček zaťažuje prírodu tri krát viac, ako živý stromček, teda o toľko viac prispieva k zmene klímy a k vyčerpaniu zdrojov. Z hľadiska účinku na ľudské zdravie sa obidva typy stromčekov približne rovnajú, avšak je potrebné pripomenúť, že umelý stromček má štyrikrát lepší výsledok, vzhľadom na záťaž ekosystému (myslí sa tu na kvalitu prírodného prostredia).
Pokiaľ ide o vplyv na zmenu podnebia, existuje obrovský rozdiel. Živý stromček emituje o 39% menej oxidu uhličitého ako umelý stromček, aj keď je potrebné poznamenať, že umelý stromček sa dá znovu použiť a keďže pri jeho výrobe sa produkuje značné množstvo oxidu uhličitého, môže to kompenzovať tým spôsobom, že umelý stromček sa bude používať dostatočne dlho. Dostatočne dlho však znamená asi 20 rokov používania.
Ako sme už o tom hovorili, produkcia oxidu uhličitého, pri jednotlivých zastávkach životného cyklu stromčekov je rozdielna. Negatívny účinok živého stromčeka je len pri jeho doprave domov, ale pri umelom stromčeku je hlavne z výroby. Celkové emisie za životný cyklus umelého stromčeka sú rozdelené nasledovne – 85% z výroby a 8% z prepravy z Číny do Montrealu. Pri živých stromčekoch je „výroba”, teda rast stromčeka negatívnou emisiou, teda využíva oxid uhličitý k rastu. Treba spomenúť, že pri živom stromčeku predpokladaná vzdialenosť pre dopravu stromčeka domov je asi 5 km, teda pokiaľ stromček dovážame domov z väčšej vzdialenosti, tak o to väčšiu uhlíkovú stopu musíme pripočítať. Problém prichádza vtedy, keď živý stromček musíme každoročne vyhodiť: polovica stromčekov sa dostáva na skládky odpadov a len druhá polovica sa využije nejakým spôsobom. Pri tejto druhej možnosti sa stromček rozdrví a táto drvina sa využije v hospodárstve.
Aby sme aj číslami zobrazili, že o aké množstvo vznikajúceho oxidu uhličitého sa jedná počas jednotlivých procesov, pozrime sa na to bližšie: počas celého životného cyklu vyprodukuje živý stromček každoročne 3,1 kg oxidu uhličitého, oproti tomu umelý stromček vyprodukuje 8,1 kg CO2 za jeden rok. Ak to porovnáme s emisiami novo vyrobených áut v EU, tak tie majú emisie podľa minuloročného článku z časopisu Svetové hospodárstvo, okolo 120g/km. Teda jeden umelý stromček počas celého životného cyklu ( počítali sme tu 6 rokov) vyprodukuje toľko oxidu uhličitého, ako vyprodukuje jedno auto, pokiaľ prejde 402,5 km. Tieto emisie vyprodukované z umelého stromčeka, je možné jednoducho vyvážiť tak, že pokiaľ pôjdeme niekam, tak budeme využívať spoločné vozidlá (car-sharing) alebo zvolíme iný ekologickejší spôsob dopravy.
Je potrebné zdôrazniť, že tento výskum celého životného cyklu rôznych druhov vianočných stromčekov má aj svoje nedostatky. Táto metóda neberie do úvahy niekoľko okolností a/alebo faktov, napríklad to, že vysadené stromčeky zabraňujú erózii pôdy, ako ani to, že pri spaľovaní umelého stromčeka sa do ovzdušia uvoľňuje dioxín. Pri živých stromčekoch sa líši aj to, koľko oxidu uhličitého dokážu do seba naviazať. Závisí to aj od toho, v akej pôde rastú, aký je v danej lokalite počet slnečných hodín, množstvo zrážok, nehovoriac o účinkoch umelých hnojív. Pre zachovanie kvality ekosystému je potrebné spomenúť aj čoraz väčšiu potrebu plochy úrodnej pôdy, hoci stromčeky sa vysádzajú prevažne v oblastiach, kde poľnohospodárska produkcia nie je možná alebo je možná len v obmedzenej miere. Na koniec, nezabúdajme ani na to, že výsledky výskumu platia pre oblasť Montrealu. V inom štáte, na inom mieste, sa môžu podmienky aj výraznejšie líšiť, napríklad spôsob spracovania odpadu alebo vzdialenosť potrebná na prepravu.
Celkovo môžeme konštatovať, že z hľadiska využívania zdrojov a zmierňovania zmeny klímy je ideálnejšie nakupovať živý stromček, zatiaľ čo umelý stromček je lepšou voľbou pre aspekty, ktoré uprednostňujú kvalitu ekosystému. Pokiaľ vyberieme túto poslednú možnosť, zaťaženie prírody môžeme znížiť tým spôsobom, že ten istý umelý stromček budeme používať po dobu 20 rokov. Takto by sa zaťaženie vyrovnalo živému stromčeku. Môžeme vidieť, že v tomto boji nemáme jednoznačného víťaza, ale predsa si musíme uvedomiť, že iné činnosti, napríklad jazdenie automobilom, spôsobuje oveľa väčšiu záťaž pre prírodu.
